Banky v eurozóne, čím ďalej tým menej tolerujú riziko nesplatenia úveru. Dôvodom sú zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky a obavy z recesie. Mnohé podporné programy sa rútia k záhube a z toho dôvodu finančným domom klesá likvidita potrebná na nové pôžičky – také sú závery najnovšieho výskumu Európskej centrálnej banky. Počas prvých troch mesiacov tohto roka približne každá tretia banka sprísnila poskytovanie firemných úverov. A rovnako aj každá piata banka má pri úveroch tvrdšie podmienky a pri spotrebných úveroch každá desiata.
Za aktuálny stav v eurozóne je zodpovedná iba Európska centrálna banka. Teda konkrétne jej snaha o zníženie inflácie prostredníctvom drahých a menej dostupných pôžičiek. Najväčšie úspechy z pohľadu menového regulátora sa zaznamenali pri pôžičkách zamestnávateľom. V prvom kvartáli roku 2023 sprísnilo podmienky na poskytovanie firemných úverov až 27 % bánk v eurozóne. Tvrdé sprísňovanie bolo prítomné aj v posledných troch mesiacoch minulého roka. Jedná sa o takzvané čisté percento, ktoré predstavuje rozdiel medzi bankami, ktoré sprísňujú podmienky a tými, ktoré naopak zjemňujú poskytnutia úverov.
„Z historického hľadiska zostalo tempo čistého sprísňovania úverových štandardov na najvyššej úrovni od dlhovej krízy v roku 2011,“ konštatuje ECB. Počas nej sprísnilo podmienky poskytovania firemných úverov až 35 % bánk (ide o údaj za posledný kvartál roku 2011).
Zamrznutie finančného trhu a dlhová kríza
Eurozóna pred 12 rokmi čelila vážnym problémom – banky stratili dôveru v splácanie dlhov kvôli obrovským dlhom, ktorým čelili mnohé krajiny. Toto drastické obmedzenie poskytovania nových pôžičiek je označované aj ako „zamrznutie finančného trhu“. V tom čase ekonómovia otvorene diskutovali o možnosti rozpadu eurozóny. Obavy z konca spoločnej meny sa postupne rozplynuli a zmizli až po spustení kvantitatívneho uvoľňovania. Výrok vtedajšieho prezidenta Európskej centrálnej banky, Mária Draghiho, sa vo väčšine prípadov označuje za bod zlomu. „Pre záchranu eura urobíme čokoľvek,“ povedal v júni 2012. Po tomto obodbí nasledovalo neuveriteľne dlhé obdobie lacných peňazí a nízkych úrokov. Ale nič netrvá večne – túto éru minulý rok vystriedal nástup vysokej inflácie.
Veľké riziko nástupu tvrdej recesie
V súčasnosti dlhy štátov, ktoré používajú euro sú však bohužiaľ oveľa vyššie ako v minulosti. Obavy z prestreleného sprísňovania menovej politiky narastajú najmä medzi ekonómami. Smutným faktom je, že firmy v eurozóne v posledných mesiacoch čelia drastickému zdražovaniu úverov. Konkrétne pri malých pôžičkách splatných do jedného roka narástol od marca 2022 do marca 2023 priemerný úrok z 1,68 % až na neuveriteľných 4,60 %! Aj priemerná sadzba veľkých úverov nad milión eur v tom istom obchodí vzrástla z 1,24% na 4,13 %.
V týchto neistých časoch sa ani samotní podnikatelia nehrnú do nových pôžičiek. „Čistý dopyt firiem po úveroch v prvom štvrťroku 2023 výrazne klesol. Pokles čistého dopytu bol silnejší, než banky očakávali v predchádzajúcom štvrťroku, a bol najsilnejší od globálnej finančnej krízy,“ približuje ECB.
Malý záujem je hlavne o pôžičky s dobou splatnosti do jedného roka. Práve vďaka krátkodobým úverom mali firmy od bánk v eurozóne v októbri minulého roka požičaných jeden bilión eur. V priebehu nasledujúcich piatich mesiacov nastal pokles až o 56 miliárd eur, čo znamená, že v marci 2023 dosiahol objem krátkodobých úverov 944 miliárd eur.
Pri úveroch s dobou splatnosti do piatich rokov nastalo v rovnakom období k miernemu rastu z 1,08 bilióna na 1,09 bilióna eur.
Pôžičky s dobou splatnosti nad päť rokov stagnujú na sume 3,1 bilióna eur.
Až 15 % európskych bánk plánuje v prebiehajúcom 2. kvartáli sprísniť podmienky na poskytovanie podnikateľských pôžičiek. Toto obmedzenie dostupnosti firemných úverov zaiste pochová mnohé rozbehnuté projekty. Pravdou ostáva, že v najbližších mesiacoch podnikatelia budú oveľa ťažšie zarábať peniaze na splácanie pôžičiek. Avšak na bezproblémový prístup sa v žiadnom prípade nemôžu spoliehať ani veľké firmy s roky platnými úverovými linkami. Nechceným výsledkom týchto faktorov môže byť nástup tvrdej recesie. Bohužiaľ v súčasnosti banky podnikateľom rekordne zamietajú žiadosti o úver – počas prvých troch mesiacov neuspelo až 15 % firemných žiadostí o úver.
Inflácia má za následok sprísňovanie úverov
Razantným krokom je aj sprísňovanie podmienok úverov na bývanie. V 1. kvartáli roku 2023 nastavilo tvrdšie pravidlá až 19% európskych bánk. Ale na druhej strane ani individuálni klienti nemajú veľký záujem o hypotéky - dopyt na začiatku tohto roku klesol až o 72 %. Výsledkom sú klesajúce ceny európskych nehnuteľností. Tento pozitívny trend však nemá žiadny vplyv na súčasnú výšku inflácie, pretože v spotrebnom koši, ktorý meria vývoj cien sa nenachádzajú ani byty a ani domy.
Tento razantný vplyv môže mať práve opačný vplyv na vývoj spotrebných úverov. Práve prostredníctvom nich veľká časť ľudí financuje bežné nákupy. Čo sa týka týchto pôžičiek, sprísnenie úverových podmienok nastalo len u 10 % európskych bánk. Samotný dopyt zo strany klientov na začiatku roka klesol o 19 %. Avšak aj pri týchto dvoch typoch pôžičiek banky odmietli požičať peniaze mnohým ľuďom. Podiel zamietnutých úverov na bývanie v úvode roka 2023 dosiahol 17 % a pri spotrebných úveroch 10 %.
Vyššie spomínané údaje sú spriemerovaním eurozóny, pretože Európska centrálna banka nepublikuje údaje za jednotlivé štáty. Výnimkou sú iba štyri najväčšie krajiny – Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Práve vývoj v týchto krajinách má zásadný vplyv na výšku inflácie v eurozóne. Priemerný rast cien v krajinách, ktoré platia eurom dosiahol vrchol v októbri roku 2022 s hodnotou 10,6 % a odvtedy sa spomaľuje. V marci tohto roka dosiahla inflácia v eurozóne 6,9 %.
Rýchly odhad ECB v apríli tohto roka signalizoval nový mierny nárast na 7 %. Kvôli obavám z dlhodobo vysokej inflácie trvá centrálna banka na sprísňovaní úverových podmienok. Napríklad rakúska finančná skupina Raiffeisen očakáva na dvoch ďalších zasadnutiach Rady guvernérov ECB zvýšenie základnej úrokovej sadzby vždy o štvrť percentuálneho bodu. Ak sa tento scenár stane skutočnosťou, základná úroková sadzba narastie z úrovne 3,75 % na 4,25 %.
